Kompatibilné s PMD 85

Z PMD 85 Infoserver

(Rozdiel medzi revíziami)
Rombor (Diskusia | príspevky)
Rombor (Diskusia | príspevky)
Riadok 36: Riadok 36:
* '''Procesor:''' MHB 8080A ''(2.048 MHz)''
* '''Procesor:''' MHB 8080A ''(2.048 MHz)''
* '''RAM:''' 48 KB
* '''RAM:''' 48 KB
-
* '''ROM:''' 4 KB Monitor, 9 KB BASIC ALFA
+
* '''ROM:''' 4 KB Monitor na doske CPU, 9 KB BASIC ALFA v oddelenom ROM module
* '''rozlíšenie:''' 288×256 pixelov
* '''rozlíšenie:''' 288×256 pixelov
* 1 zo 4 farieb na čiernom pozadí pre šesticu bodov vedľa seba (na TV výstupe znížený jas a blikanie)
* 1 zo 4 farieb na čiernom pozadí pre šesticu bodov vedľa seba (na TV výstupe znížený jas a blikanie)

Verzia zo dňa a času 22:26, 10. marec 2008


Obsah

kompatibilné s PMD 85

Okrem samotného PMD 85 sa v 80. rokoch 20. storočia v bývalom Československu vyrábali aj počítače kompatibilné s PMD 85.

MAŤO

MAŤO, 1989
MAŤO, 1989

MAŤO bol 8-bitový osobný počítač, ktorého autorom bol Ivan Urda a začal sa vyrábať v roku 1989 v bývalom Československu v Štátnom majetku Závadka nad Hronom. Prototyp bol vyvýjaný pod menom BAPO - "BAbačov POčítač", podľa mena vtedajšieho (zjavne skromného :) riaditeľa podniku. Cieľom bolo vytvoriť čo najlacnejší osobný počítač, preto sa predával aj ako elektronická stavebnica, ktorú si bolo možné zostaviť doma.

Koncepčne šlo o klon PMD 85, avšak snaha dosiahnuť, čo najnižšiu cenu znamenala stratu úplnej kompatibility s PMD 85 (kompatibilita bola dodržaná iba na úrovni programov v BASICu). O nekopatibilitu sa zásadne postarala zmena spôsobu záznamu na magnetofón a iné zapojenie klávesnice (mala menej kláves vďaka zavedeniu funkčnej klávesy CNT - Control), čo znemožnilo nahrávanie a fungovanie programov napísaných pôvodne pre PMD 85. Práve tento fakt a tiež neskoré nasadenie do predaja počítač MAŤO odsúdili na komerčný neúspech.

Počítač MAŤO sa neskôr predával aj s pamäťou ROM, ktorá obsahovala namiesto BASICu niekoľko upravených jednoduchých hier z PMD 85. Výroba počítača bola ukončená v roku 1992.

špecifikácia

  • Rok výroby: 1989, Štátny majetok Závadka nad Hronom
  • Procesor: MHB 8080A (2.048 MHz)
  • RAM: 48 KB
  • ROM: 16 KB
  • rozlíšenie: 288×256 pixelov, monochromatický výstup na TV (atribúty farby, resp. jasu neboli využité)
  • vlastnosti:
    • systémový monitor a vstavaný BASIC-G alebo upravené jednoduché hry z PMD 85
    • záznam programov na štandardný kazetový magnetofón
    • vstavaný napájací zdroj
    • vyvedená systémová zbernica, na ktorú je možné pripojiť pôvodnú interfejsovú dosku alebo ROM Modul z PMD 85

Didaktik Alfa

Didaktik Alfa, 1986(Zdroj: HCM)
Didaktik Alfa, 1986
(Zdroj: HCM)
Ing. Ľudovít Barát a Mgr. Martin Peťovský predstavujú Didaktik Alfa(Zdroj: HCM)
Ing. Ľudovít Barát a Mgr. Martin Peťovský predstavujú Didaktik Alfa
(Zdroj: HCM)

Počítač Didaktik Alfa bol vyrobený v roku 1986 v bývalom Československu, vo výrobnom družstve Didaktik Skalica ako vylepšený klon počítača PMD 85-1, ktorý mal v školách nahradiť. Pôvodný koncept Ing. Romana Kišša bol konštrukčne a dizajnovo vylepšený Ing. Ľudovítom Barátom a Mgr. Martinom Peťovským. Napriek niektorým zmenám v ROM bol viacmenej kompatibilný s PMD 85. Jeho výhodou bola hlavne kvalitnejšia klávesnica, naopak nevýhodou bolo, že nemal televizny výstup.

špecifikácia

  • Rok výroby: 1986, Didaktik Skalice
  • Procesor: MHB 8080A (2.048 MHz)
  • RAM: 48 KB
  • ROM: 4 KB Monitor na doske CPU, 9 KB BASIC ALFA v oddelenom ROM module
  • rozlíšenie: 288×256 pixelov
  • 1 zo 4 farieb na čiernom pozadí pre šesticu bodov vedľa seba (na TV výstupe znížený jas a blikanie)
  • vlastnosti:
    • systémový monitor a vstavaný BASIC-G
    • záznam programov na štandardný kazetový magnetofón
    • video výstup na monitor
    • napájací zdroj súčasťou monitora

Didaktik Alfa 2

Didaktik Alfa 2 bola inovovaná verzia počítača Didaktik Alfa. Didaktik Alfa 2 mal zmenenú dosku procesora, na ktorej už boli osadené 2 KB EPROM a teda celkovo 16 KB, v ktorých bol umiestnený základný systém Monitor a jazyk BASIC α/2.1. Základný Monitor vychádzal z Monitora PMD 85-2, ale obsahoval naviac kompletnú sadu znakov v kóde KOI-8 čs a ďalšie rozšírenia príkazov Monitora, ktoré sú aj v PMD 85-3. Znaky s diakritickými znamienkami a ďalšie špeciálne znaky sa zadávali so súčasných stlačením klávesy STOP. Podobne jazyk BASIC α/2.1 vychádza z PMD 85-2, ale obsahuje nové a upravené príkazy, ktoré sú aj v BASICu k PMD 85-3.

Didaktik Beta

Didaktik Beta bola posledná upravená verzia vychádzajúca z Didaktik Alfa 2 s rozšírenou pamäťou a sieťovou podporou.

Consul 2717

Consul 2717 "Zbrojováček", Zbrojovka Brno, 1989(Zdroj: HCM)
Consul 2717 "Zbrojováček", Zbrojovka Brno, 1989
(Zdroj: HCM)

Consul 2717 bol vyrobený v roku 1989 vo fabrike Zbrojovka Brno, preto bol aj prezvýaný Zbrojováček a bol to klón PMD 85-2. Samotný hardvér počítača bol zabudovaný do samotného monitora, ku ktorému sa pripájala profesionálna klávesnica.

špecifikácia

  • Procesor: MHB 8080A (2.048 MHz)
  • RAM: 48 KB
  • ROM: 16 KB
  • rozlíšenie: 288×256 pixelov,
    • 1 zo 4 atribútov na čiernom pozadí (znížený jas a blikanie)
    • špeciálny grafický mód 384x256 (nebolo možné použiť jas a blikanie)
  • vlastnosti:
    • systémový monitor, BASIC-G
    • možnosť zaviesť systém z externého ROM modulu, alebo po sieti
    • diskový operačný systém CP/M a možnosť bootovať z diskety

periférie

Bližšie informácie v hlavnom článku: Periférie

Ku rôznym počítačom kompatibilným s PMD 85 bolo možné pripájať viacero periférií, rozšírení a záznamových zariadení:

  • napájací zdroj EA 1605
  • spínaný napájací zdoj PMD 10
  • disketová jednotka PMD 30 (MFD 85)
  • disketová jednotka PMD 32
  • programátor 1 KB a 2 KB EPROM PMD 40
  • programátor a emulátor jednočipových mikropočítačov MHB8035, MHB8048 a MHB8748 PMD 50
  • čiernobiely, resp. zelený monitor PMD 60 (PMD 60.1)
  • lokálna sieť PMD 70
  • kazetopáskový záznamník dát KZD-1
  • zvukový interfejs Musica
  • joystick 4004/482
  • rôzne tlačiarne (BT-100, Gamacentrum GC-01, Robotron K6304, PRT 80, Consul C2111) a plottre (XY41xx, Minigraf 0507, Alfi, Didaktik Zeta)

zdroje informácií