Kompatibilné s PMD 85

Z PMD 85 Infoserver

(Rozdiel medzi revíziami)

Verzia zo dňa a času 22:14, 10. marec 2008

Tento článok si vyžaduje rozšírenie, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality.
Ak máte návrhy alebo pripomienky, tak ho môžte upraviť, alebo vyjadriť sa v diskusii k článku.

Obsah

1 kompatibilné s PMD 85
2 periférie
3 zdroje informácií

kompatibilné s PMD 85

Okrem samotného PMD 85 sa v 80. rokoch 20. storočia v bývalom Československu vyrábali aj počítače kompatibilné s PMD 85.

MAŤO

MAŤO, 1989

MAŤO bol 8-bitový osobný počítač, ktorého autorom bol Ivan Urda a začal sa vyrábať v roku 1989 v bývalom Československu v Štátnom majetku Závadka nad Hronom. Prototyp bol vyvýjaný pod menom BAPO - "BAbačov POčítač", podľa mena vtedajšieho (zjavne skromného :) riaditeľa podniku. Cieľom bolo vytvoriť čo najlacnejší osobný počítač, preto sa predával aj ako elektronická stavebnica, ktorú si bolo možné zostaviť doma.

Koncepčne šlo o klon PMD 85, avšak snaha dosiahnuť, čo najnižšiu cenu znamenala stratu úplnej kompatibility s PMD 85 (kompatibilita bola dodržaná iba na úrovni programov v BASICu). O nekopatibilitu sa zásadne postarala zmena spôsobu záznamu na magnetofón a iné zapojenie klávesnice (mala menej kláves vďaka zavedeniu funkčnej klávesy CNT - Control), čo znemožnilo nahrávanie a fungovanie programov napísaných pôvodne pre PMD 85. Práve tento fakt a tiež neskoré nasadenie do predaja počítač MAŤO odsúdili na komerčný neúspech.

Počítač MAŤO sa neskôr predával aj s pamäťou ROM, ktorá obsahovala namiesto BASICu niekoľko upravených jednoduchých hier z PMD 85. Výroba počítača bola ukončená v roku 1992.

špecifikácia

Rok výroby: 1989, Štátny majetok Závadka nad Hronom
Procesor: MHB 8080A (2.048 MHz)
RAM: 48 KB
ROM: 16 KB
rozlíšenie: 288×256 pixelov, monochromatický výstup na TV (atribúty farby, resp. jasu neboli využité)
vlastnosti:
- systémový monitor a vstavaný BASIC-G alebo upravené jednoduché hry z PMD 85
- záznam programov na štandardný kazetový magnetofón
- vstavaný napájací zdroj
- vyvedená systémová zbernica, na ktorú je možné pripojiť pôvodnú interfejsovú dosku alebo ROM Modul z PMD 85

Didaktik Alfa

Didaktik Alfa, 1986
(Zdroj: HCM)

Ing. Ľudovít Barát a Mgr. Martin Peťovský predstavujú Didaktik Alfa
(Zdroj: HCM)

Počítač Didaktik Alfa bol vyrobený v roku 1986 v bývalom Československu, vo výrobnom družstve Didaktik Skalica ako vylepšený klon počítača PMD 85-1, ktorý mal v školách nahradiť. Pôvodný koncept Ing. Romana Kišša bol konštrukčne a dizajnovo vylepšený Ing. Ľudovítom Barátom a Mgr. Martinom Peťovským. Napriek niektorým zmenám v ROM bol viacmenej kompatibilný s PMD 85. Jeho výhodou bola hlavne kvalitnejšia klávesnica, naopak nevýhodou bolo, že nemal televizny výstup.

špecifikácia

Rok výroby: 1986, Didaktik Skalice
Procesor: MHB 8080A (2.048 MHz)
RAM: 48 KB
ROM: 4 KB Monitor, 9 KB BASIC ALFA
rozlíšenie: 288×256 pixelov
1 zo 4 farieb na čiernom pozadí pre šesticu bodov vedľa seba (na TV výstupe znížený jas a blikanie)
vlastnosti:
- systémový monitor a vstavaný BASIC-G
- záznam programov na štandardný kazetový magnetofón
- video výstup na monitor
- napájací zdroj súčasťou monitora

Didaktik Alfa 2

Didaktik Alfa 2 bola inovovaná verzia počítača Didaktik Alfa. Didaktik Alfa 2 mal zmenenú dosku procesora, na ktorej už boli osadené 2 KB EPROM a teda celkovo 16 KB, v ktorých bol umiestnený základný systém Monitor a jazyk BASIC α/2.1. Základný Monitor vychádzal z Monitora PMD 85-2, ale obsahoval naviac kompletnú sadu znakov v kóde KOI-8 čs a ďalšie rozšírenia príkazov Monitora, ktoré sú aj v PMD 85-3. Znaky s diakritickými znamienkami a ďalšie špeciálne znaky sa zadávali so súčasných stlačením klávesy STOP. Podobne jazyk BASIC α/2.1 vychádza z PMD 85-2, ale obsahuje nové a upravené príkazy, ktoré sú aj v BASICu k PMD 85-3.

Didaktik Beta

Didaktik Beta bola posledná upravená verzia vychádzajúca z Didaktik Alfa 2 s rozšírenou pamäťou a sieťovou podporou.

Consul 2717

Consul 2717 "Zbrojováček", Zbrojovka Brno, 1989
(Zdroj: HCM)

Consul 2717 bol vyrobený v roku 1989 vo fabrike Zbrojovka Brno, preto bol aj prezvýaný Zbrojováček a bol to klón PMD 85-2. Samotný hardvér počítača bol zabudovaný do samotného monitora, ku ktorému sa pripájala profesionálna klávesnica.

špecifikácia

Procesor: MHB 8080A (2.048 MHz)
RAM: 48 KB
ROM: 16 KB
rozlíšenie: 288×256 pixelov,
- 1 zo 4 atribútov na čiernom pozadí (znížený jas a blikanie)
- špeciálny grafický mód 384x256 (nebolo možné použiť jas a blikanie)
vlastnosti:
- systémový monitor, BASIC-G
- možnosť zaviesť systém z externého ROM modulu, alebo po sieti
- diskový operačný systém CP/M a možnosť bootovať z diskety

periférie

Bližšie informácie v hlavnom článku: Periférie

Ku rôznym počítačom kompatibilným s PMD 85 bolo možné pripájať viacero periférií, rozšírení a záznamových zariadení:

napájací zdroj EA 1605
spínaný napájací zdoj PMD 10
disketová jednotka PMD 30 (MFD 85)
disketová jednotka PMD 32
programátor 1 KB a 2 KB EPROM PMD 40
programátor a emulátor jednočipových mikropočítačov MHB8035, MHB8048 a MHB8748 PMD 50
čiernobiely, resp. zelený monitor PMD 60 (PMD 60.1)
lokálna sieť PMD 70
kazetopáskový záznamník dát KZD-1
zvukový interfejs Musica
joystick 4004/482
rôzne tlačiarne (BT-100, Gamacentrum GC-01, Robotron K6304, PRT 80, Consul C2111) a plottre (XY41xx, Minigraf 0507, Alfi, Didaktik Zeta)

zdroje informácií

Zdroj: "https://pmd85.borik.net/wiki/Kompatibiln%C3%A9_s_PMD_85"

Kategórie: Hardvér | Mapa Stránky

@@ Riadok 8: / Riadok 8: @@
 [[Obrázok:Mato.jpg|thumb|MAŤO, 1989]]
-'''MAŤO''' bol 8-bitový osobný počítač, ktorého autorom bol '''Ivan Urda''' a začal sa vyrábať v roku 1989 v bývalom Československu v družstve '''Štátny majetok Závadka nad Hronom'''. Prototyp bol vyvýjaný pod menom '''BAPO''' - "'''BA'''bačov '''PO'''čítač", podľa mena vtedajšieho ''(zjavne skromného :)'' riaditeľa podniku. Cieľom bolo vytvoriť čo najlacnejší osobný počítač, preto sa predával aj ako elektronická stavebnica, ktorú si bolo možné zostaviť doma.
+'''MAŤO''' bol 8-bitový osobný počítač, ktorého autorom bol '''Ivan Urda''' a začal sa vyrábať v roku 1989 v bývalom Československu v '''Štátnom majetku Závadka nad Hronom'''. Prototyp bol vyvýjaný pod menom '''BAPO''' - "'''BA'''bačov '''PO'''čítač", podľa mena vtedajšieho ''(zjavne skromného :)'' riaditeľa podniku. Cieľom bolo vytvoriť čo najlacnejší osobný počítač, preto sa predával aj ako elektronická stavebnica, ktorú si bolo možné zostaviť doma.
 Koncepčne šlo o klon PMD 85, avšak snaha dosiahnuť, čo najnižšiu cenu znamenala stratu úplnej kompatibility s PMD 85 (kompatibilita bola dodržaná iba na úrovni programov v BASICu). O nekopatibilitu sa zásadne postarala zmena spôsobu záznamu na magnetofón a iné zapojenie klávesnice (mala menej kláves vďaka zavedeniu funkčnej klávesy CNT - ''Control''), čo znemožnilo nahrávanie a fungovanie programov napísaných pôvodne pre PMD 85. Práve tento fakt a tiež neskoré nasadenie do predaja počítač MAŤO odsúdili na komerčný neúspech.
@@ Riadok 19: / Riadok 19: @@
 * '''RAM:''' 48 KB
 * '''ROM:''' 16 KB
-* '''rozlíšenie:''' 288×256 pixelov, monochromatický výstup na TV
+* '''rozlíšenie:''' 288×256 pixelov, monochromatický výstup na TV (atribúty farby, resp. jasu neboli využité)
 * '''vlastnosti:'''
-** systémový monitor a vstavaný BASIC-G alebo jednoduché hry z PMD 85
+** systémový monitor a vstavaný BASIC-G alebo upravené jednoduché hry z PMD 85
 ** záznam programov na štandardný kazetový magnetofón
 ** vstavaný napájací zdroj
@@ Riadok 30: / Riadok 30: @@
 [[Obrázok:Didaktik alfa.jpg|thumb|Didaktik Alfa, 1986<br />''(Zdroj: [http://www.homecomputer.de/ HCM])'']]
 [[Obrázok:Didaktik alfa Barat-Petovsky.jpg|thumb|Ing. Ľudovít Barát a Mgr. Martin Peťovský predstavujú Didaktik Alfa<br />''(Zdroj: [http://www.homecomputer.de/ HCM])'']]
-Počítač Didaktik Alfa bol vyrobený v roku 1986 v bývalom Československu, ktoré produkovalo a dodávalo výrobné družstvo '''Didaktik Skalica''' ako vylepšený klon počítača PMD 85-1, ktorý mal v školách nahradiť. Pôvodný koncept Ing. Romana Kišša bol konštrukčne a dizajnovo vylepšený Ing. Ľudovítom Barátom a Mgr. Martinom Peťovským. Napriek niektorým zmenám v ROM bol viacmenej kompatibilný s PMD 85. Jeho výhodou bola hlavne kvalitnejšia klávesnica, naopak nevýhodou bolo, že nemal televizny výstup.
+Počítač Didaktik Alfa bol vyrobený v roku 1986 v bývalom Československu, vo výrobnom družstve '''Didaktik Skalica''' ako vylepšený klon počítača PMD 85-1, ktorý mal v školách nahradiť. Pôvodný koncept Ing. Romana Kišša bol konštrukčne a dizajnovo vylepšený Ing. Ľudovítom Barátom a Mgr. Martinom Peťovským. Napriek niektorým zmenám v ROM bol viacmenej kompatibilný s PMD 85. Jeho výhodou bola hlavne kvalitnejšia klávesnica, naopak nevýhodou bolo, že nemal televizny výstup.
 === špecifikácia ===
@@ Riadok 36: / Riadok 36: @@
 * '''Procesor:''' MHB 8080A ''(2.048 MHz)''
 * '''RAM:''' 48 KB
-* '''ROM:''' 8 KB
+* '''ROM:''' 4 KB Monitor, 9 KB BASIC ALFA
 * '''rozlíšenie:''' 288×256 pixelov
 * 1 zo 4 farieb na čiernom pozadí pre šesticu bodov vedľa seba (na TV výstupe znížený jas a blikanie)
@@ Riadok 43: / Riadok 43: @@
 ** záznam programov na štandardný kazetový magnetofón
 ** video výstup na monitor
-** vstavaný napájací zdroj
+** napájací zdroj súčasťou monitora
 == Didaktik Alfa 2 ==
-Didaktik Alfa 2 bola vylepšená verzia, ktorá mala rovnaký hardvér ako prvá verzia, no mala vylepšený systémový monitor prevzatý z PMD 85-2 a interpretér BASICa zas naväzoval na vylepšenia, ktoré priniesol BASIC-G modelu PMD 85-3.
+Didaktik Alfa 2 bola inovovaná verzia počítača Didaktik Alfa. Didaktik Alfa 2 mal zmenenú dosku procesora, na ktorej už boli osadené 2 KB EPROM a teda celkovo 16 KB, v ktorých bol umiestnený základný systém Monitor a jazyk BASIC α/2.1.
+Základný Monitor vychádzal z Monitora PMD 85-2, ale obsahoval naviac kompletnú sadu znakov v kóde KOI-8 čs a ďalšie rozšírenia príkazov Monitora, ktoré sú aj v PMD 85-3. Znaky s diakritickými znamienkami a ďalšie špeciálne znaky sa zadávali so súčasných stlačením klávesy STOP.
+Podobne jazyk BASIC α/2.1 vychádza z PMD 85-2, ale obsahuje nové a upravené príkazy, ktoré sú aj v BASICu k PMD 85-3.
 == Didaktik Beta ==
@@ Riadok 61: / Riadok 63: @@
 * '''Procesor:''' MHB 8080A ''(2.048 MHz)''
 * '''RAM:''' 48 KB
-* '''ROM:''' 4 KB
+* '''ROM:''' 16 KB
-* '''rozlíšenie:''' 288×256 pixelov
+* '''rozlíšenie:''' 288×256 pixelov,
-** špeciálny grafický mód ???x???
 ** 1 zo 4 atribútov na čiernom pozadí (znížený jas a blikanie)
+** špeciálny grafický mód 384x256 (nebolo možné použiť jas a blikanie)
 * '''vlastnosti:'''
-** systémový monitor a vstavaný BASIC-G
+** systémový monitor, BASIC-G
 ** možnosť zaviesť systém z externého ROM modulu, alebo po sieti
 ** diskový operačný systém CP/M a možnosť bootovať z diskety
@@ Riadok 73: / Riadok 75: @@
 {{Hlavný článok|Periférie}}
 Ku rôznym počítačom kompatibilným s PMD 85 bolo možné pripájať viacero periférií, rozšírení a záznamových zariadení:
+* napájací zdroj [[EA 1605]]
+* spínaný napájací zdoj [[PMD 10]]
 * disketová jednotka [[PMD 30]] ([[MFD 85]])
 * disketová jednotka [[PMD 32]]
+* programátor 1 KB a 2 KB EPROM [[PMD 40]]
+* programátor a emulátor jednočipových mikropočítačov MHB8035, MHB8048 a MHB8748 [[PMD 50]]
+* čiernobiely, resp. zelený monitor [[PMD 60]] (PMD 60.1)
+* lokálna sieť [[PMD 70]]
 * kazetopáskový záznamník dát [[KZD-1]]
 * zvukový interfejs [[Musica]]
 * [[Joystick 4004/482|joystick]] [[4004/482 ZO Svazarmu|4004/482]]
-* rôzne tlačiarne a plottre (napríklad aj [[Didaktik Zeta]])
+* rôzne tlačiarne ([[BT-100]], Gamacentrum [[GC-01]], Robotron [[K6304]], [[PRT 80]], Consul [[C2111]]) a plottre ([[XY41xx]], [[Minigraf 0507]], [[Alfi]], [[Didaktik Zeta]])
 = zdroje informácií =
 * [http://www.homecomputer.de/pages/f_easteurope.html HCM: East-European Home-Computer]
-* [http://sweb.cz/balek.v/cs%20pocitace/index.htm Václav Bálek - Československé počítače -virtuální internetové muzeum]
+* [http://sweb.cz/balek.v/cs%20pocitace/index.htm Václav Balek - Československé počítače -virtuální internetové muzeum]
 [[Kategória:Hardvér| PMD 85 Kompatibilné]]
 [[Kategória:Mapa Stránky]]