Kompatibilné s PMD 85

Z PMD 85 Infoserver

(Rozdiel medzi revíziami)
Rombor (Diskusia | príspevky)
Djb (Diskusia | príspevky)
(revízia1)
Riadok 1: Riadok 1:
-
{{Rozšírenie}}<br />
 
- 
= kompatibilné s PMD 85 =
= kompatibilné s PMD 85 =
Riadok 7: Riadok 5:
== MAŤO ==
== MAŤO ==
-
[[Obrázok:Mato.jpg|thumb|MAŤO, 1989]]
+
[[Image:Mato.jpg|thumb|MAŤO, 1989]]
'''MAŤO''' bol 8-bitový osobný počítač, ktorého autorom bol '''Ivan Urda''' a začal sa vyrábať v roku 1989 v bývalom Československu v '''Štátnom majetku Závadka nad Hronom'''. Prototyp bol vyvýjaný pod menom '''BAPO''' - "'''BA'''bačov '''PO'''čítač", podľa mena vtedajšieho ''(zjavne skromného :)'' riaditeľa podniku. Cieľom bolo vytvoriť čo najlacnejší osobný počítač, preto sa predával aj ako elektronická stavebnica, ktorú si bolo možné zostaviť doma.
'''MAŤO''' bol 8-bitový osobný počítač, ktorého autorom bol '''Ivan Urda''' a začal sa vyrábať v roku 1989 v bývalom Československu v '''Štátnom majetku Závadka nad Hronom'''. Prototyp bol vyvýjaný pod menom '''BAPO''' - "'''BA'''bačov '''PO'''čítač", podľa mena vtedajšieho ''(zjavne skromného :)'' riaditeľa podniku. Cieľom bolo vytvoriť čo najlacnejší osobný počítač, preto sa predával aj ako elektronická stavebnica, ktorú si bolo možné zostaviť doma.
Riadok 28: Riadok 26:
== Didaktik Alfa ==
== Didaktik Alfa ==
-
[[Obrázok:Didaktik alfa.jpg|thumb|Didaktik Alfa, 1986<br />''(Zdroj: [http://www.homecomputer.de/ HCM])'']]
+
[[Image:Didaktik alfa.jpg|thumb|Didaktik Alfa, 1986<br />''(Zdroj: [http://www.homecomputer.de/ HCM])'']]
-
[[Obrázok:Didaktik alfa Barat-Petovsky.jpg|thumb|Ing. Ľudovít Barát a Mgr. Martin Peťovský predstavujú Didaktik Alfa<br />''(Zdroj: [http://www.homecomputer.de/ HCM])'']]
+
[[Image:Didaktik alfa Barat-Petovsky.jpg|thumb|Ing. Ľudovít Barát a Mgr. Martin Peťovský predstavujú Didaktik Alfa<br />''(Zdroj: [http://www.homecomputer.de/ HCM])'']]
Počítač Didaktik Alfa bol vyrobený v roku 1986 v bývalom Československu, vo výrobnom družstve '''Didaktik Skalica''' ako vylepšený klon počítača PMD 85-1, ktorý mal v školách nahradiť. Pôvodný koncept Ing. Romana Kišša bol konštrukčne a dizajnovo vylepšený Ing. Ľudovítom Barátom a Mgr. Martinom Peťovským. Napriek niektorým zmenám v ROM bol viacmenej kompatibilný s PMD 85. Jeho výhodou bola hlavne kvalitnejšia klávesnica, naopak nevýhodou bolo, že nemal televizny výstup.
Počítač Didaktik Alfa bol vyrobený v roku 1986 v bývalom Československu, vo výrobnom družstve '''Didaktik Skalica''' ako vylepšený klon počítača PMD 85-1, ktorý mal v školách nahradiť. Pôvodný koncept Ing. Romana Kišša bol konštrukčne a dizajnovo vylepšený Ing. Ľudovítom Barátom a Mgr. Martinom Peťovským. Napriek niektorým zmenám v ROM bol viacmenej kompatibilný s PMD 85. Jeho výhodou bola hlavne kvalitnejšia klávesnica, naopak nevýhodou bolo, že nemal televizny výstup.
Riadok 57: Riadok 55:
== Consul 2717 ==
== Consul 2717 ==
-
[[Obrázok:Consul 2717.jpg|thumb|Consul 2717 "Zbrojováček", ''Zbrojovka Brno, 1989''<br />''(Zdroj: [http://www.homecomputer.de/ HCM])'']]
+
[[Image:Consul 2717.jpg|thumb|Consul 2717 "Zbrojováček", ''Zbrojovka Brno, 1989''<br />''(Zdroj: [http://www.homecomputer.de/ HCM])'']]
Consul 2717 bol vyrobený v roku 1989 vo fabrike '''Zbrojovka Brno''', preto bol aj prezvýaný '''Zbrojováček''' a bol to klón PMD 85-2. Samotný hardvér počítača bol zabudovaný do samotného monitora, ku ktorému sa pripájala profesionálna klávesnica.
Consul 2717 bol vyrobený v roku 1989 vo fabrike '''Zbrojovka Brno''', preto bol aj prezvýaný '''Zbrojováček''' a bol to klón PMD 85-2. Samotný hardvér počítača bol zabudovaný do samotného monitora, ku ktorému sa pripájala profesionálna klávesnica.
Riadok 74: Riadok 72:
= periférie =
= periférie =
{{Hlavný článok|Periférie}}
{{Hlavný článok|Periférie}}
-
Ku rôznym počítačom kompatibilným s PMD 85 bolo možné pripájať viacero periférií, rozšírení a záznamových zariadení:
 
-
* napájací zdroj [[EA 1605]]
 
-
* spínaný napájací zdoj [[PMD 10]]
 
-
* disketová jednotka [[PMD 30]] ([[MFD 85]])
 
-
* disketová jednotka [[PMD 32]]
 
-
* programátor 1 KB a 2 KB EPROM [[PMD 40]]
 
-
* programátor a emulátor jednočipových mikropočítačov MHB8035, MHB8048 a MHB8748 [[PMD 50]]
 
-
* čiernobiely, resp. zelený monitor [[PMD 60]] (PMD 60.1)
 
-
* lokálna sieť [[PMD 70]]
 
-
* kazetopáskový záznamník dát [[KZD-1]]
 
-
* zvukový interfejs [[Musica]]
 
-
* [[Joystick 4004/482|joystick]] [[4004/482 ZO Svazarmu|4004/482]]
 
-
* rôzne tlačiarne ([[BT-100]], Gamacentrum [[GC-01]], Robotron [[K6304]], [[PRT 80]], Consul [[C2111]]) a plottre ([[XY41xx]], [[Minigraf 0507]], [[Alfi]], [[Didaktik Zeta]])
 
= zdroje informácií =
= zdroje informácií =
Riadok 92: Riadok 77:
* [http://sweb.cz/balek.v/cs%20pocitace/index.htm Václav Balek - Československé počítače -virtuální internetové muzeum]
* [http://sweb.cz/balek.v/cs%20pocitace/index.htm Václav Balek - Československé počítače -virtuální internetové muzeum]
-
[[Kategória:Hardvér| PMD 85 Kompatibilné]]
+
[[Category:Hardvér| PMD 85 Kompatibilné]]
-
[[Kategória:Mapa Stránky]]
+
[[Category:Mapa Stránky]]

Verzia zo dňa a času 10:22, 19. apríl 2008

Obsah

kompatibilné s PMD 85

Okrem samotného PMD 85 sa v 80. rokoch 20. storočia v bývalom Československu vyrábali aj počítače kompatibilné s PMD 85.

MAŤO

MAŤO, 1989
MAŤO, 1989

MAŤO bol 8-bitový osobný počítač, ktorého autorom bol Ivan Urda a začal sa vyrábať v roku 1989 v bývalom Československu v Štátnom majetku Závadka nad Hronom. Prototyp bol vyvýjaný pod menom BAPO - "BAbačov POčítač", podľa mena vtedajšieho (zjavne skromného :) riaditeľa podniku. Cieľom bolo vytvoriť čo najlacnejší osobný počítač, preto sa predával aj ako elektronická stavebnica, ktorú si bolo možné zostaviť doma.

Koncepčne šlo o klon PMD 85, avšak snaha dosiahnuť, čo najnižšiu cenu znamenala stratu úplnej kompatibility s PMD 85 (kompatibilita bola dodržaná iba na úrovni programov v BASICu). O nekopatibilitu sa zásadne postarala zmena spôsobu záznamu na magnetofón a iné zapojenie klávesnice (mala menej kláves vďaka zavedeniu funkčnej klávesy CNT - Control), čo znemožnilo nahrávanie a fungovanie programov napísaných pôvodne pre PMD 85. Práve tento fakt a tiež neskoré nasadenie do predaja počítač MAŤO odsúdili na komerčný neúspech.

Počítač MAŤO sa neskôr predával aj s pamäťou ROM, ktorá obsahovala namiesto BASICu niekoľko upravených jednoduchých hier z PMD 85. Výroba počítača bola ukončená v roku 1992.

špecifikácia

  • Rok výroby: 1989, Štátny majetok Závadka nad Hronom
  • Procesor: MHB 8080A (2.048 MHz)
  • RAM: 48 KB
  • ROM: 16 KB
  • rozlíšenie: 288×256 pixelov, monochromatický výstup na TV (atribúty farby, resp. jasu neboli využité)
  • vlastnosti:
    • systémový monitor a vstavaný BASIC-G alebo upravené jednoduché hry z PMD 85
    • záznam programov na štandardný kazetový magnetofón
    • vstavaný napájací zdroj
    • vyvedená systémová zbernica, na ktorú je možné pripojiť pôvodnú interfejsovú dosku alebo ROM Modul z PMD 85

Didaktik Alfa

Didaktik Alfa, 1986(Zdroj: HCM)
Didaktik Alfa, 1986
(Zdroj: HCM)
Ing. Ľudovít Barát a Mgr. Martin Peťovský predstavujú Didaktik Alfa(Zdroj: HCM)
Ing. Ľudovít Barát a Mgr. Martin Peťovský predstavujú Didaktik Alfa
(Zdroj: HCM)

Počítač Didaktik Alfa bol vyrobený v roku 1986 v bývalom Československu, vo výrobnom družstve Didaktik Skalica ako vylepšený klon počítača PMD 85-1, ktorý mal v školách nahradiť. Pôvodný koncept Ing. Romana Kišša bol konštrukčne a dizajnovo vylepšený Ing. Ľudovítom Barátom a Mgr. Martinom Peťovským. Napriek niektorým zmenám v ROM bol viacmenej kompatibilný s PMD 85. Jeho výhodou bola hlavne kvalitnejšia klávesnica, naopak nevýhodou bolo, že nemal televizny výstup.

špecifikácia

  • Rok výroby: 1986, Didaktik Skalice
  • Procesor: MHB 8080A (2.048 MHz)
  • RAM: 48 KB
  • ROM: 4 KB Monitor na doske CPU, 9 KB BASIC ALFA v oddelenom ROM module
  • rozlíšenie: 288×256 pixelov
  • 1 zo 4 farieb na čiernom pozadí pre šesticu bodov vedľa seba (na TV výstupe znížený jas a blikanie)
  • vlastnosti:
    • systémový monitor a vstavaný BASIC-G
    • záznam programov na štandardný kazetový magnetofón
    • video výstup na monitor
    • napájací zdroj súčasťou monitora

Didaktik Alfa 2

Didaktik Alfa 2 bola inovovaná verzia počítača Didaktik Alfa. Didaktik Alfa 2 mal zmenenú dosku procesora, na ktorej už boli osadené 2 KB EPROM a teda celkovo 16 KB, v ktorých bol umiestnený základný systém Monitor a jazyk BASIC α/2.1. Základný Monitor vychádzal z Monitora PMD 85-2, ale obsahoval naviac kompletnú sadu znakov v kóde KOI-8 čs a ďalšie rozšírenia príkazov Monitora, ktoré sú aj v PMD 85-3. Znaky s diakritickými znamienkami a ďalšie špeciálne znaky sa zadávali so súčasných stlačením klávesy STOP. Podobne jazyk BASIC α/2.1 vychádza z PMD 85-2, ale obsahuje nové a upravené príkazy, ktoré sú aj v BASICu k PMD 85-3.

Didaktik Beta

Didaktik Beta bola posledná upravená verzia vychádzajúca z Didaktik Alfa 2 s rozšírenou pamäťou a sieťovou podporou.

Consul 2717

Consul 2717 "Zbrojováček", Zbrojovka Brno, 1989(Zdroj: HCM)
Consul 2717 "Zbrojováček", Zbrojovka Brno, 1989
(Zdroj: HCM)

Consul 2717 bol vyrobený v roku 1989 vo fabrike Zbrojovka Brno, preto bol aj prezvýaný Zbrojováček a bol to klón PMD 85-2. Samotný hardvér počítača bol zabudovaný do samotného monitora, ku ktorému sa pripájala profesionálna klávesnica.

špecifikácia

  • Procesor: MHB 8080A (2.048 MHz)
  • RAM: 48 KB
  • ROM: 16 KB
  • rozlíšenie: 288×256 pixelov,
    • 1 zo 4 atribútov na čiernom pozadí (znížený jas a blikanie)
    • špeciálny grafický mód 384x256 (nebolo možné použiť jas a blikanie)
  • vlastnosti:
    • systémový monitor, BASIC-G
    • možnosť zaviesť systém z externého ROM modulu, alebo po sieti
    • diskový operačný systém CP/M a možnosť bootovať z diskety

periférie

Bližšie informácie v hlavnom článku: Periférie

zdroje informácií